13. 11. 2011

Prvýkrát: na 1.semifinále ČS má talent

Lístky som dostal zadarmo, preto sa nepatrí  byť prehnane kritický. Mohol som aj sedieť doma a drúzgať  orechy zadnými  zubami ako môj idol z Mrázika. ČS Talenty sledujem len okrajovo, napr.keď sa na facebooku 10.x objaví ten istý link na video s hyperaktívnym dieťaťom. Dosť ma ubíja, že dvojročné dieťa zaspieva taliansku áriu lepšie ako ja kedy budem môcť a pocit, že flákam svoj život, keď nevyužívam každú voľnú chvíľu aby som sa učil žonglovať žehličkami. Som však rád, že som tam mohol byť a sledovať, ako sa vyrábajú televízne sny. Napríklad- ten priestor bol prekvapivo malý, cítim sa ako v školskej telocvični. Pozrel som pre porovnanie záznam na nete– a  musím uznať, že s modrým svetlom v hľadisku a sugestívnym pohybom kamery sa naozaj dá čarovať. Kamera vykreslila priestor ako omnoho štedrejší. To, čo videl televízny divák, sme mohli sledovať na TV obrazovke za zadkami poroty. Bolo  zaujímavé vidieťnaraz tvár aj  pozadie Slávice, Slávika a Barta.
Prenos semifinále talentov sa 1.x odohrával na Slovensku, v Inchebe. Nervozita producentov a ich asistentov sa dala krájať. 50 minút pred začiatkom prenosu reproduktory zvolávali divákov do sály a vyhrážali sa obsadením prázdnych miest. A naozaj, o chvíľu sa objavila jedna z producentiek s hlúčikom mladých metrošov a dakfejsiek (od duckface) a rozsádzala ich pomedzi nás, menej estetické publikum. Kamera miluje pekných ľudí.. O prázdne miesto vedľa mňa bol veľký záujem. Nie kvôli mne, ale pretože to bol tretí rad a keby som chcel, pokojne dotiahnem Lucke na zádíčka.

Na scénu nastupuje zabávač. Bohužiaľ nie Pyco, ale superneznámy český spevák. Má preklenúť čakanie, informovať nás ako to na prenosoch chodí, vyhecovať a poučiť, kedy tlieskať a jasať. Deti, čo budú v choreografii na konci skákať a blahorečiť Rytmusa, majú prikázané zdvihnúť po jeho vzore pravú ruku a dať ju dole až 5 sekúnd po ňom. My ostatní máme len tlieskať po vystúpeniach, keď prídu na scénu moderátori, a povstať a šalieť, keď dorazia porotcovia. Ľudia sediaci na šírku troch radov za porotou nesmú počas prenosu žuvať, jesť, vstávať, vstávať a ísť močiť, ukazovať neslušné veci. Celá rodina by sa hanbila. Zabávač asi na Slovensko neplánuje jazdiť príliš často, lebo si strieľa hlavne zo Slovákov ("..vy tu stejně nič nemáte..") - péng - a ťažko získaná dôvera divákov a ochota panáčkovať na povel sa v sekunde vytráca.
Nanešťastie lynč sa nestíha zorganizovať, začiatok prenosu je blízko, aj Pyco s Jakubom už stepujú na plošine zavesenej nad hľadiskom. Som rád, že sedím dosť ďaleko, keby sa tá konštrukcia chcela odtrhnúť a zlisovať divákov.

MODERÁTORI: skvelí, profesionálni, pohotoví, nažehlení. Ostrov poriadku v chaose diania. Aj povinné veci oddrmolili, aj vtip utrúsili, ale len jemný, aby sa neurazila babička, neskazilo dieťa. To je Rytmusova práca. Najmä Martin Pyco Rausch bol veľký sympaťák, keby som nebol zadaný, tak neviem neviem :o)

POROTA: Už počas prípravy ma fascinovalo, aký obchytaný pohár je na Jarovom mieste a číhal som, kedy ho odpracú. Neodpratali, len ho Jarovi doliali. Možno preto bol vraj menej výrečný ako obvykle. Neviem, čo spravili Martinovi Dejdarovi, lebo aj on bol na Barta Simpsona príliš stručný.. Lucčin pohár bol čistý. Vydýchol som si. Ani pripínačku jej na stoličku nik (fanúšik Ivety Bartošovej) nedal. Jaro zaujal ešte tým, aký vysoký a chudý nastúpil na scénu. Dúfam, že dôvodom je len chlapská samoľúbosť (kamera pridáva 100kilo) a nie zdravotné problémy. Možno je taký vytrasený kvôli svojej neposednosti- z tých troch sa najviac krútil, vyvaľoval a vrtel na stoličke. Menej sa vrtel Dejdar a vôbec nie Lucka. Sedela disciplinovane. Ani nemrkla, keď jej zas a znova natierali na tvár horčicu mejkap, ledva zapípla, keď jej pred nosom vybuchla svetlica. Milovala  každé vystúpenie. Otočila sa len raz, keď ju podpisuchtivá mamička zdrapila za rameno a zvrtla vzad, aby už aj navalila podpisík jej malej dcére. Tie dve mali veľké šťastie, lebo od 2.prestávky už k nadľuďom nikoho nepustili. SBSkár a upotená produkčná odhovorili každé dieťa aj matku s fotoaparátom. Niektorí sa tam počas večera zbytočne prešli i 5x. Pohyb je zdravý.

TALENTY. Prví boli Amanitas. Zaujalo ma, že v dokrútke označili čivavy za mutantov. Dvojmetrová luxusná blondýna v našom rade na to urazene odfrkla. Celkom zaujímavý sabat ohnivých bosoriek na strunách. Robili pôsobivé ohnivé čachre-machre a zanechali úžasný pach spáleného benzínu, o ktorý boli TV diváci nespravodlivo okradnutí. Diváci doma videli dokrútku k ďalšiemu talentu, my v sále do čierneho odetých asistentov, ktorí prikrčene makali a upratovali zuhoľnatené rekvizity.
Jiří Harnach je chlapík čo na požiadanie skladal pesničku z piatich slov na K-. Slováci sa pri návrhoch zaskveli inteligenciou a pohotovosťou. Uhrančivá kráska z publika zadrela slovo SLZA. Ale pokojne to mohla byť nasadená zahraničná agentka na malom koni s krivými nohami. Toto číslo sa mi nepáčilo, lebo chalan neskladal text pred divákmi, ale odkráčal do zákulisia, kde pokojne mohli čakať páni Peteraj s Filanom, plus 5 priateľov na telefóne a napísať mu epos á la Homér a nik by nemohol namietať. Čo by robil s češtinou v prípade postupu v Las Vegas?
Dievčatko Adélka Ferencová. Pre mňa vrchol večera. Niekto tam počul falošné tóny, ale ja som nahluchlý a pôsobia na mňa hlavne decibely. Adélka nás výberom ťažkej dospeláckej piesne od menovkyne Adele a silou hlasu zhodila zo stoličiek. Známy, ktorý pomáha s produkciou, prezradil, že slečna ani nešla na 100% výkonu, lebo je to malá salámistka a pracovala aj únava. Slovami Slávika – malé deti by o 23ej mali už dávno spať (a nie napr. prosiť o podpis Lucku Bílú). Na 2.strane, slovami M.Dejdara: "kdyby ty děti na jeviště nepatrili, neznali by sme ani Michaela Jacksona.." Počkať čoo - neskončilo to s Michaelom náhodou veľmi zle?
Únava skosila aj najstaršieho človeka v Československu, Jaroslava Huebera. Toho zrejme do Telentu vybrali, aby niečo zatancoval a dolial trochu sebavedomia naším ťažko skúšaným starým mamám a otcom. Spochybnil som tento zámer tvorcov už pri prvých tónoch skladby „I'm too sexy“. Za ním zaparkované auto skrývalo mladého chalana, ktorý v závere za Jaroslava strihol premet a znova zaliezol do auta. Hodnotím kladne, že nik nepotreboval infúziu. Aspoň nie na scéne..
La Gioia boli traja štyridsiatnici, ktorí všetkým ženám vzali na 3 minúty dych, pretože vyzerali ako z rozprávky – boli vyumývaní, opálení, učesaní, mali medové hlasy a vyžarovali tony romantiky. A určite aj pekne voňali. Blondýna vedľa mala celý čas rozšírené zreničky aj nozdry.
Karel a Karel - hyperaktívne vystúpenie dvoch tanečníkov, čo sa tvárili, že nevedia tancovať. Ale ich potácanie bolo o 100% lepšie ako môj záverečný valčík v tanečnej. Boli srandovní a mnohovrstevnatí ako cibuľa z Miletičky, ale nemali medové hlasy a nakoniec nejakým vtípkom naznačili, že Lucka je stará, lebo si pamätá, že ten vtip vznikol ešte v Mezopotámii a tá stiahla pusu a ohodnotila ich zle. Škoda, mám rád recesiu. Hranú aj náhodne vyčarovanú.
RDS Company – xtý tanec večera. Týpci a týpkyne rôznych farieb a výšok. RDS funkciu v mojom mobile a mp3prehrávači milujem, preto budem pozitívny. Títo ľudia si vyslúžili najviac povzbudzovania z publika. Tancovali podľa mňa bezchybne, ako struny v švajčiarskych stopkách, ale už som chorý z „vtipného“ použitia pesničky BackstreetBoys „Everybody“. A ešte otázka – ak vystupovali s Kylie a Beyoncé, nedosiahli už vo svojej profesii maximálny strop? Načo sa hlásiť do TV súťaže, kde sa občas prihlásia aj negramotní ľudia?
Monika Stanislavová je staršia pani, ktorá sa podľa zistenia The Wall Street Journal a NY Times spevom už živila, takže jej štylizácia v Talente mi prišla mierne násilná. Áno, pochopil som ponúkaný príbeh. Premena škaredšej(nenamaľovanej) labute na krásnu labuť, Popoluška, čo zažiari (tesne pred) polnocou a konečne vďaka talentu prerazí na trhu a to i napriek polenám, ktoré jej pred mnohými desaťročiami hádzal pod nohy minulý režim. Ktorý už 20 rokov neexistuje. Aj pesnička „Feelin' Good“ bola symbolická – „It's a new day. It's a new life. For me..“

Krásna pani dohučala dospievala a potom nastal trápny moment. Jediný trápny moment večera, podľa mňa.  Produkcia pustila upútavku na všežravca Stevieho, a následne nastalo ticho. Publikum v sále nemalo žiadne informácie. Monika stála pri mikrofóne, čakala na nový deň a život, niekto jej prišiel zašuškať niečo do uška, asi aby zmizla, tak odišla. Vy doma ste zrejme pozerali reklamný blok, ale my - publikum v sále sme sa začali hmýriť a obávať. V tej atmosfére bolo čosi dusivé. Vonku pokojne mohla zúriť vojna ľudstva s mimozemšťanmi, možno sme už boli aj bez prezidenta (čo je to ten google?).. ale nám nik nič nepovedal. Ochrankár naďalej odháňal dotieravý hmyz, čo chcel Luckin podpis, Jaro kýval a robil pantomímu niekomu v prvom rade. 
Po dlhých minútach ukončili naše trápenie a pustili na nás Stevieho Starra. To najlepšie (najbizarnejšie) na koniec. Už bolo pomerne ďaleko od môjho posledného jedla, tak som to prežil v pohode. Vždy obdivujem a uznám profesionála. Tie triky ukazuje po svete už dvadsať rokov. 5620 odkazov na youtube! Profík. Ale poviem vám – Stevieho s tým jeho šialeným pohľadom by som nechcel stretnúť v noci v opustenej uličke. Pošlú ho do Las Vegas zastupovať Slovensko a Čechy ak vyhrá? Ak áno - oblečú ho do hanáckeho alebo detvianskeho kroja?

Stevie práve večeria zámku a Luciin prsteň

Po dvoch hodinách tlieskania talentovaným jedincom a utvrdenia sa v presvedčení, že vo mne žiaden talent nikdy nebol, nie je, ani nebude na mňa doľahla únava. Videli sme všetky talenty večera, ruky nás boleli od toho tlieskania, oči od reflektorov, dymu, Pycovej krásy. A stále ešte chýbal Najväčší talent zo všetkých – Rytmus Rolins. Rozhodovanie bolo ťažké, trvalo 3 sekundy, a prednosť dostal spánok. Len 5 ľudí odišlo predčasne. Urobili sme dobre - chalani v šatni mali taký problém nájsť náš kabát, že neviem čo robili na samotný záver, keď sa im tam privalilo zvyšných tisíc ľudí. Aj na ukladanie kabátov je potrebný talent.

Žiadne komentáre: