Šesť príbehov v jednom! Nečítal som knižnú predlohu Davida Mitchella, lebo mám stresujúcu robotu a predpoklady k depresii a kedže nechcem trhať ľuďom hlavy, nasilu si vyberám len oddychové prkotiny ako Štrasserove rozhovory s Adelou a Polniškou. Škoda- i z dôvodu, že kniha, predávaná u nás pod názvom Atlas mraků, vraj obsahuje fascinujúci prvok: každý z príbehov príde do momentu, keď hrdina číta/reviduje príbeh predchádzajúceho hrdinu- prvok, ktorý som vo filme príliš nezaregistroval. Príbehy sa navyše výrazne líšia (až si odporujú) v žánri a tóne, čo môže byť úchvatné pre všetkých nás, čo sme si na ZŠ mysleli, že excelujeme v slohu.
Filmový Cloud Atlas predchádzal chýr o monumentálnej mýtickosti, ambicióznej košatosti, new age nepochopiteľnosti a ak si pozrieš trailer, možno si budeš myslieť, že je naozaj zložitý (nie, nie je):
Cloud Atlas je prvým projektom súrodencov Wachowskích od Matrixov a naSpeedovaného Racera(2008), z ktorého si požičali tentokrát nevýraznú Susan Sarandon. Štvorročné obdobie vyplnili Larryho úspešnou transgender operáciou na Lanu, neúspešným hľadaním peňazí pre projekt Cobalt Neural 9 (sľubne svieže dielko o gay US vojakovi v Iraku, plánujúcom zabitie G.Busha) a adaptovaním oceňovaného oblačného románu. Dali hlavy dokopy s Nemcom Tomom Tykwerom, režisérom filmov Lola beží o život, či Parfum: Príbeh vraha, z ktorého si požičali očarujúceho Bena Whishawa. Pri réžii mali zaujímavý postup práce- súrodenci a Tykwer stvorili dva samostatne pracujúce týmy, ktoré spájali len pendlujúci herci.
Recenzenti sa obligátne sťažovali na sekundové preskakovanie z príbehu o téme A do príbehu o téme B, do otrokárskej Ameriky do future Soulu (s výrazným Matrix feelingom), do bokombradovej kriminálky 70ych rokov 20.storočia. Aj ja som mal chvíľu pocit, akoby som sedel na diaľkovom ovládači a zadkom nechtiac prepínal, a že z blikania možno dostanem pokemonský záchvat. No do 4 minút som sa zorientoval a určil si, kto je hlavná postava (mladíko-HalleBerry-dôchodco-pastier-čašníčka) a o čo kráča. Láska je vykúpenie i pre slabého jednotlivca- ktorý sa vie vzoprieť systému- a jeho smrť budú len dvere- vďaka tomu, že nádej má väčšiu cenu ako zlato- a znamienku na zadku, ktoré je sexy symbolizuje jednotu/prepojenie/reinkarnáciu. Diabol je Iggy Pop, je večný. I kanibalizmus je večný. Doslovný či prenesený, striehol v každom príbehu. Film občas vybafne slovné spojenie ako "fúzny pohon", ale podobne, ako postavy, ktorým je určené, ani Ty ho k chápaniu širších súvislostí vôbec nepotrebuješ. Nechcem Ťa obťažovať detailami šiestich príbehov, sú naznačené v podarenej infografike z cinemablend.com:
Kedže žijem v strese, mám vo filmoch rád predvídateľnosť, a nemám nič ani proti cheesy dialógom, raz za 5 rokov znesiem aj Angeliku ("Musíme si pospíšit!" Jo, ale na tuhle pohovku!"). Ale! Cloud Atlas miestami pôsobí ako prejav zo zjazdu jehovistov. Posolstvá už nemôžu byť univerzálnejšie, páčivejšie a súhlas vyžadujúcejšie. Problémom je, že napriek nim film pôsobí chladne. Zrejme vinou postavy Sonmi-451, ktorá verklíkuje najoduševnenejšie posolstvá, ale robí to duchom neprítomne a miestami naberá zaťatú demenciu Miss Swann z americkej skeč-šou MADTv. Film má temné okamihy a čiastočne keruje k zúfalstvu a depresii- čo by som dal za to, ak by mu to vydržalo do konca!.. ale nebudem spoilerovať.
Je zázrakom, že napriek tomu ma film /s dlhou stopážou/ nenudil, ani raz som na mobile nekontroloval twitter. Možno vďaka dobrému strihu, ktorého pravidlá som ale nevychytal, možno vďaka striedaniu šokov (bezhlavé telá na mäsových hákoch) a láskavých momentov goofball komiky. Možno vďaka občasnej vegete v podobe zručne natočenej akcie a strieľačiek, ktoré neprezradili, že rozpočet filmu nebol z najvyšších. A linku záujmu držalo aj to, že do konca som čakal na nejaké majstrovské rozlúsknutie- moment, ktorý logicky a opticky spojí všetko dokopy- ako záblesk, alebo ako keď do rozkúskovanej rubikovej kocky natlačíte posledný dielik.
Nestalo sa, bolo sa treba uspokojiť s tými, ako fusakle sa ťahajúcimi pozitívnymi posolstvami. Ostalo pokývať hlavou, naposledy zahundrať smerom k susedovi, čo 3/4 filmu chrúmal tortilly s páchnucim lečom a vypadnúť skôr, ako prepukla titulková sekvencia v štýle tv filmu Angels in America- o tom, kto koľko rolí zvládol (každý z hercov cca 70). Niekoľko dní od zhliadnutia nemám nutkanie analyzovať- čo je pre mňa znamením, že som nebol extra zasiahnutý a zmátaný vlastnou blbosťou, ako po ktoromkoľvek filme p.Tarkovského, daj mu Pán ľahkú zem! Žerie ma len jedno- Zachry neuposlúchol 3.časť proroctva a aj tak vyhral životný jackpot (šťastný, kým nepomrie- po boku statočnej Meronym s tvárou Halle Berry).
Stojí teda Cloud Atlas za druhé, tretie pozretie?? Áno, ak sa naň zameriame z iného uhla- Cloud Atlas je nebo! Herecké nebo, maskérske nebo. Herecké výkony sa mi páčili, ťažko mi určiť, či šlo o majstrovstvo režisérskej trinity, alebo ostrieľanú rutinu hercov ako Halle- slzy jej z očí tryskali jedna radosť, Weaving vyvolával strach atď. Nezvyčajným bonusom tohto filmu je, že hlavná chasa hercov hrá v každom zo 6ich príbehov. Bez ohľadu na rasu, pohlavie, vek! Kde inde (okrem SNL) si Tom Hanks zahrá Aziata, 200ročného negramotného pastiera kôz, nemožného hulváta, a vôbec- negatívnu postavu?! Kedy ešte Halle Berry zamaskujú za nosatú zelenookú blondýnu, vetchého šikmookého chirurga.. A čo Hugo Weaving- vedel si, že má diabolské črty tváre, ale vedel si, že z neho môže byť taká švárna mužatka? (OK, vedel- videl si predsa Dobrodužstvá Priscilly, kráľovnej púšte :o)
Farebné kontaktné šošovky občas hercom pridávali lobotomický výraz, ale maskéri by nemali odísť bez Oscara. Zmena Kórejky Doony Bae na americkú šľachtičnú Tildu je fascinujúca:
Jim Broadbent, stelesnenie ňuňu dobráctva, dostal možnosť byť drsným námorníkom a Hugh Grant, ktorý sa 40rokov romanticky usmievkal a rozpačito si škrabal cestičku vo vlasoch, dostal 1.balsy rolu svojho života!!- mĺkveho vodcu kanibalov olizujúceho krvavé mačety :
 |
| Eat this, Bridget Jones! |
Pre veľký úspech ešte raz:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára