Bude mi plávať vo vani, bude mať na bruchu krabičku sardiniek a bude pri tom pišťať, ako v tomto videu:
Zobrazujú sa príspevky s označením youtube. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením youtube. Zobraziť všetky príspevky
6. 11. 2014
2. 9. 2014
Z redakčného Shazamu
´Z redakčného Shazamu´ je nová rubrika, v ktorej sa celá naša redakcia (ja a psík) budeme vyznávať zo svojho quirky hudobného vkusu. Máme radi /do istej miery/ nekomerčný neohraný, elitársky štýl RadiaFM (i keď v poslednom čase zhrešili a venovali priestor Beyonce a pardon za výraz Miley Cyrus) šmrncnutý pompéznymi zvukmi, gongami, patetickosťou a nejakým tým vytím lesbickej umelkyne.
Kedykoľvek niečo také začujeme, pridávame zvuk a mierime k rádiu s mobilnou aplikáciou Shazam (alebo Soundhound.. TrackID), kt.za pár sekúnd song identifikuje. O pol roka si na to spomenieme a hľadáme, kde by sme si
Prvý príspevok: Kanaďania Trust a song Capitol (album Joyland)
4. 11. 2013
Guilty Pleasure týždňa: Gina Gershon ako Donatella Versace
Lifetime je US stanica natáčajúca filmy pre ženské publikum. Sú typické errr.. nižším rozpočtom a nižším hereckým umením. Nový film (premiéra 05.10.13) ´House of Versace´ zo schémy vybočuje. Zaoberá sa životom návrhárky Donatelly Versace, jej bojom o navrátenie značky naspäť na výslnie po smrti geniálneho (údajne-nevyznám sa) brata. Celý film som ešte nevidel, ale na imdb má 2násobné hodnotenie oproti iným dielam Lifetime a údajne vracia kredibilitu Donatelle, ktorú má človek nesledujúci módu zafixovanú len ako tú dámu s výzorom strážcu krypty. Je to obsadenie hlavnej postavy božskou Ginou Gershon, čo z HoV robí povinnosť pre každého fanúšika kultu kinematografie- dramédie ´Showgirls´. Gina sa na rolu pripravovala poctivo, nebola to len lepiaca páska, ktorá z jej výrazných úst spravila žabaciu pusinku.
HoV sa celý objavil na youtube. Nemáte za čo:
"All the rats are jumping ship"
22. 8. 2013
Čudá z youtube: Explodujúce herečky
Používateľom smartfónov sú známe voľnočasové aplikácie (napr. FxGuru) obsahujúce
pár hotových špeciálnych efektov (výbuch nálože, prílet UFO atď). Stačí len postaviť najškaredších vizuálne pútavých kamarátov do stredu ulice, natočiť minivideo, vybrať efekt
a hľa- jedného kamaráta zasiahne bomba, druhého unesú mimozemšťania a naládujú análnymi sondami. Akčná podívaná, za akú by dal Michael Bay vŕtať nielen koleno Megan Fox.
Vzorec "Šikovnosť+očakávania+šok=zábava" priviedol do dokonalosti talianský režisér a youtuber Simone Rovellini. V sérii Exploding Actresses sa zameral na.. herečky a ich kľúčové filmové momenty, v ktorých by nejeden stratil hlavu. Talianova magická zručnosť diváka vrhá do očarenia, aké naposledy pocítil pred dvadsiatimi rokmi (Jurský Park). Krása nie je len v "tom" ale aj v načasovaní, úprave pozadia, reakcii okolia..
Všeobecne najznámejšie sú scény, s ktorými sa Simone vyhral vo videu č.2:
Zlomyseľných (čiže všetkých :) dôchodcov zahreje video č.1:
Deťom, ktoré neposlúchajú, pustite pred spaním trojku- "Disney Princesses":
PS: konečne som sa dozvedel, kto stojí za naj gifom roka:
Je z videa Simone Rovelliniho
8. 6. 2013
VideoČudo: Steven Seagal tancuje(?)
V poslednom čase nie je veľa času na tento akože-blog, najviac času mi zaberá člnkovanie po zatopenej Bratislave (žmurk, europoslankyňa Monika). Hovoriac o vrcholovej politike.. na neoficiálnu diplomatickú! návštevu Čečenska zavítal legendárny hollywoodsky bojovník s gravitáciou a zlými scenármi, oficiálny maskot Markízy, a najnovšie predajca ruských zbraní, Steven Seagal. Jeho piatotriedne straight to vhs filmy a pupkatá reality show Lawman tam musia ísť na dračku, súdiac podľa privítania a pôct, ktorých sa sifu Steven v Česku Čečensku dočkal. Ako Vladimír Putin, tak i čečenský prezident Ramzan Kadyrov(tiež vo videu) pokladajú Seagala za svojho priateľa. Kto by nie?
Zlomený tamojšou vrúcnosťou a vábivou dychovkou, popohnal majster plnoštíhle boky do centra diania. Hudba jačí, Stevenove karate ruky krepčia vzduchom, najbližšia tanečnica prchá a youtube diskutéri (elita diskutérov!) preklínajú terorizmus a teroristov. Aj všeobecne.
Markíza plánuje toto 15sekundové video nastrihať do dvojhodinového loopu a pustiť ako "Megakino Markízy" najbližší "Najakčnejší piatok" (každý ich piatok je najniečo).
Markíza plánuje toto 15sekundové video nastrihať do dvojhodinového loopu a pustiť ako "Megakino Markízy" najbližší "Najakčnejší piatok" (každý ich piatok je najniečo).
27. 4. 2013
VideoČudo: Leňochodie zvyky
Aktuálne Video týždňa prinášajú mláďatá leňochodov. Pretože leňochody sú fascinujúce stvory. V prvohorách určite patrili medzi krvilačné šelmy /tie pazúre/, potom si ako prvé uvedomili, že stres zabíja razantnejšie ako meteority a spomalili natoľko, aby už pohľad na ne uspával. Dnes sú symbolom pohody a salámizmu. A pohodového kakania! Pretože leňochody robia zo svojho vyprázdňovania slušný rituál.. Doslova až riťuál.
Leňochody v zajatí sa musia naučiť správne (leňochodsky) vyprázdňovať- vďakabohu za obetavé ženy, ktoré sú odhodlané sprístupniť im (a nám) všetky aspekty života! Zlezú zo stromu, objímu spodok kmeňa, zaujmú posed a kakajú a cikajú. Leňochody, nie panie ošetrovateľky.. Sprievodné krúživé pohyby bokov nazvali tie dobré ženy "Poo dance" a je to niečo, v čom sú nám leňochody podobné- nejeden z nás pred obsadenou kabínkou podupkával o106. Leňochody objímajú kmeň len raz za týždeň- nečudo, že si to vychutnávajú. S nimi i okolie. "Ich pohľad sa rozostrí, široký úsmev sa ešte viac rozšíri.." rozplýva sa ošetrovateľka na puding, zatiaľ čo striehne na bobok, ktorý je cenným zdrojom informácií o zdraví zvieratka. Dosť čítania, hit the play!
Varovanie- od 1:37 je to masaker!! Cukor v krvi mi vyletel na 20! Len na vlastné nebezpečie:
21. 3. 2013
Absolventi / Sloboda nie je zadarmo
Robíte to, o čom ste snívali, že budete? Mali by ste! Pôjdu diváci na dokumentárny film? Mali by!
Absolventi.. To magické slovo vyvolávajúce na úradoch práce tsunami zdesenia, kŕčov a anafylaxií.. :)
Dokumentárny film Absolventi.. som si vychutnal dnes vrámci Febiofestu. Vychutnal o to viac, že mu predchádzala epizódka sťa vylúpnutá z minulého režimu, mám na ne šťastie- kamaráti vedia. V malom ukázalabordel nesúlad, aký tu máme a bezmocnosť plebsu :) Premietanie vo Filmovom klube 35 mm na FTF VŠMU začalo s takmer dvojhodinovým meškaním, lebo v sále prebiehala maškaráda "Detské Oscar®y" za účasti ministra školstva. Sála nemohla byť zavretá- kvôli dusnu nakvasených ég budúcich Spielbergov a tak zaslúžilá pracovníčka stepovala po chodbe lemovanej stolmi so schnúcimi chlebíčkami a namiesto toho, aby sa ospravedlnila, že sálu okupujú viac než je pre moje reumatické kolená zdravé, Psssst!kala a Ččččt!kala na nás, filmu chtivých divákov. "Je tu pán minister školstva- je to pán minister školstva!", "Ticho!", "Ak ste nervózni, úžívajte magnézium" kárala desiatky dospelých čakajúcich intelektuálnu krmu ako sopľavé deti. Ja intelektuál nie som (moje intelektuálno začína a končí počúvaním rádya Devýn:), tak som sa šiel na odhadovanú hodinu do začiatku prejsť a s úsmevom sa kochať nočnou Bratislavou (gániť do mobilu a uľavovať si zlosť na tvajtery).
Trailer:
Prekvapivo- Absolventi zobrazujú troch skutočných mužov, s ich pravými menami, ich reálnymi zamestnávateľmi, trampotami. Trojica je inteligentná, dosiahla, alebo za prítomnosti kamery siaha na métu vysokého vzdelania. Spája ich i umelecké zameranie, aspoň v začiatkoch ich rozletu. Chlapi jasne artikulujú názory, ktorým veria a človek môže predpokladať, že by boli senzačnými, rozhľadenými spoločníkmi na pokec, či čunder. Keby.. Keby sa nenechali natoľko kváriť životnými okolnosťami. Pod životnými okolnosťami rozumej nedostatok peňazí. Ten je zdôrazňovaný v prvom pláne ("Nemáš peniaze- nemáš slobodu, nemôžeš cestovať, tak načo ti je tá možnosť"), ale postupne, hlavne u jedného z trojice- Filipa- cítime i túžbu po (drsných) umeleckých prežitkoch, potieraní cenzúry- jeho slovami "anticenzúre". Kdesi v lufte visí i otázka, či Slovensko potrebuje umenie.
Zdá sa, že trojica sa nepozná, postrehol som ich spolu (dvoch z nich) v jednej scéne len raz.
V skratke si hrdinov môžeme otagovať: výtvarník Filip, herec Pavol a majiteľ siete chovateľských potrieb Miro (hurá Bystricá!). Chvíľu som si zvykal na štýl rozprávania, úvodného vysvetľovania veľa nebolo a dĺžky vlasov a zamestnania hrdinov sa menili hekticky. Ako v skutočnom živote :) Áno, film vznikol časozberne, zaberá roky 2009-2012, možno viac. Hrdinovia pustili dokumentaristov na svoje svadby, pohreby- dôkaz, že sledujeme odvážnych ľudí. Alebo zúfalých? Samé otázky! Výpovede účinkujúcich dokresľuje všadeprítomný monotónny voiceover štatistík pracovného trhu, ktoré nás masírujú cez médiá.
Ako prezradil pred premietaním režisér Tomáš Krupa- to, že si vybrali troch mužov, podobného veku a zamerania, bol umelecký zámer- viď moje trasľavé video:
Oceňujem, že tvorcovia nezašli do ukričaných a senzačných vôd, neporovnáva sa západ a východ, nenadáva sa na mečiarizmus, cyklistov, istotárov . Slza v oku Paľa, ktorého Air Slovakia spolu s kolegami obral o tisíce eur, had drhnúci holuba (Slováka) povedali viac, ako desiatky víkendových diskusií politikov. Stupídny nápis(-citát?) "Kollár ochutnával Heringovej ucho" ako súčasť jednej z umeleckých expozícií bol drobný detail zvýrazňujúci zámer tvorcov nenadbiehať divákovi, ktorý súhlasil, aby ho každý večer komerčné televízie štopali splaškami. Štrngajúce kľúče si však mohli odpustiť :) Klúče a gesto véčka neznamenajú pre nás, tridsiatnikov, zďaleka toľko, čo pre našich rodičov.
Zdôrazňovanie bezvýchodiskovej ekonomiky ústrednej trojice a /možno/ všetkých ich rovesníkov mi pripomínalo hľadanie odpovede na otázku, či bolo skôr kura alebo sliepka (operený velociraptor). Sledujem film o téme, alebo ovplyvnený témou? Aj mne príde absurdné, ako médiá zvýznamňujú hodnotu úspechu, zisku, sú plné startUpov, HR, manažovania a potom niekto do kruhu hodí fakt, že ľudia sú nútení A ochotní pracovať za 400,-€. Výborne som sa bavil na miniatúre "kouča"- kecala o tom, že o úspech sa musíte snažiť a ak ho nemáte, nesnažíte sa dostatočne. Treba sa dostať na "brejkin pojnt". Presne také rady poskytol aj bezradnému Paľovi. Bol som raz na na prednáške dravého Marka Dzirasu a bola to zlatá baňa podobných klenotov, ktoré vyzerajú dobre azda len v knihe.
"Školy predlžujú detstvo", prednesie sklamane hrdina, účastniaci sa xtého pohovoru. Úmera 27.000 absolventov na 2.000 pracovných miest znie pomerne zúfalo. Návod na zmenu však ponúknutý nie je, ani nik nekonfrontuje profesorov, ktorí jeho promócie zdobia poloprázdnymi (alebo poloplnými?) frázami na pomedzí paródie. Opäť som ocenil, koľko veľa je ponechaného na uvážení diváka.
Odchod zo školy, strednej-vysokej do života JE do istej miery bolestivý a Absolventi to zobrazili výborne. "Máme sa o seba starať sami?" pýta sa čerstvo zoštátnicovaný snílek Filip a hoci máte nutkanie prikyvovať, až vám hlava odletí, nedá vám to. Lebo žiaden z trojice nie je pecivál čakajúci na podporu. Vo svetle toho ma zarazila reakcia jednej z diváčok po premietaní. "Prečo ste použili samých lúzerov?" - parafrázujem jej otázku režisérovi. Filip bol od strednej školy v Anglicku, herec robil stevarda a iné, podnikateľ otvára ďalšie predajne a dumá, prečo pracovitosť a snaha nestačia. Cítiť z nich zacyklenosť a sklamanie, ale nakoľko sú ich podstatou a nakoľko sú spôsobené krajinkou, v ktorej žijú? Film vznikal roky, pripomínam si, a rozmýšľam, prečo sa ich názory nemenia k lepšiemu, k optimizmu, skôr naopak. Miro z úvodu filmu si je istý, že jeho podnikanie začne prinášať zisk do desiatich rokov, v závere si myslí, že nikdy. Paľo stále čaká na významnejšiu rolu a Filip? Filip sa nie veľmi úspešne snaží predávať svoje umenie, a je zrelý na psychologickú pomoc (a samostatný dokument). Možno v New Yorku by bol kráľom scény.
Optimizmus mi velí veriť, že film svojim hrdinom pomôže. Priamo- v tom, že spropaguje to, čomu sa venujú, alebo nenápadne- že dostali priestor na obhajobu, a že si uvedomia, čo majú- zdravé dieťa, umelecké nadanie.. Zdá sa, že aj režisér naznačil optimizmus- Filip sa v závere vynorí posilnený, ale či to bude stačiť? Chcelo by to pokračovanie- návrat k trojici o 10 rokov.
Film ako taký je na pohľad krásny, moderný, kamera ide nad rámec dokumentu. Pôsobí moderne, je ambiciózny, nehanbil by som sa ho pustiť kamarátom zvonku. Prostredie umelcov je atraktívne- jeden z dôvodov, prečo si ho režisér vybral. V spoločnosti výtvarníka nazrieme do príprav výstav a na aukciu umenia, s hercom na natáčanie seriálov. Ženy a géčka ocenia x záberov na Filipov umelecky nahý zadok.
Z tohtoročného Febia sa mi po vizuálnej stránke najviac páčil poľský Mlyn a kríž (L.Majewski) a po obsahovej Absolventi. Trochu mi vadila sprievodná hudba, ale to bude mnou- spodné tóny basy vo mne evokujú bolesť brucha a Erbenove horory :) Film sa sleduje príjemne, občas aj humorne žmurkne- zháčenie slečny zadívanej dopornograf expresívneho exponátu.
Opomenúc hudbu, film vo mne vzbudil silné emócie. Hnev nie, hnev doprajem ľuďom, čo sú na tom horšie ako ja. Tým, ktorých vlády neuchránili pred úžerníckymi pôžičkami? Skôr som cítil sentimentalitu a po dlhom čase asi potrebnú sladkú sebaľútosť. Cestou z kina som sa snažil spomenúť si, čo bola moja vysnená práca. Písanie detských kníh? Pýtal som sa, či je dobre, že zarábam dvojnásobok toho, čo (s)potrebujem. A kam sa tie peniaze strácajú? Či je v poriadku, že som si nekonečnými brigádami a ich hlúpym výberom poškodil kríže. Ocení niektorý zamestnávateľ, že som nikdy nebol na PN? Malo zmysel ísť pracovať na Aljašku, keď sme z krásnej krajiny videli len letisko? Samé šľachetné úvahy.. Jasné, že nič z toho zmysel nemá. Ani nechať sa ničiť, doplaziť sa k hranici dôchodku a okamžite umrieť na opotrebovanie, zatiaľ čo nemeckí dôchodcovia budú kvasiť/dubasiť na Malorke :) Treba žiť pre seba, nie pre prácu. Začnem sa tým riadiť. Zajtra. Raz :)
PS: Rozhodne neutekajte pre záverečnými titulkami. Prišli by ste o roztomilú etudu z prijímačiek na herectvo, ktorá by sa dala nazvať "Perpetuum mobile detskej naivity, slepoty a nádeje"
Absolventi.. To magické slovo vyvolávajúce na úradoch práce tsunami zdesenia, kŕčov a anafylaxií.. :)
Dokumentárny film Absolventi.. som si vychutnal dnes vrámci Febiofestu. Vychutnal o to viac, že mu predchádzala epizódka sťa vylúpnutá z minulého režimu, mám na ne šťastie- kamaráti vedia. V malom ukázala
Trailer:
Prekvapivo- Absolventi zobrazujú troch skutočných mužov, s ich pravými menami, ich reálnymi zamestnávateľmi, trampotami. Trojica je inteligentná, dosiahla, alebo za prítomnosti kamery siaha na métu vysokého vzdelania. Spája ich i umelecké zameranie, aspoň v začiatkoch ich rozletu. Chlapi jasne artikulujú názory, ktorým veria a človek môže predpokladať, že by boli senzačnými, rozhľadenými spoločníkmi na pokec, či čunder. Keby.. Keby sa nenechali natoľko kváriť životnými okolnosťami. Pod životnými okolnosťami rozumej nedostatok peňazí. Ten je zdôrazňovaný v prvom pláne ("Nemáš peniaze- nemáš slobodu, nemôžeš cestovať, tak načo ti je tá možnosť"), ale postupne, hlavne u jedného z trojice- Filipa- cítime i túžbu po (drsných) umeleckých prežitkoch, potieraní cenzúry- jeho slovami "anticenzúre". Kdesi v lufte visí i otázka, či Slovensko potrebuje umenie.
Zdá sa, že trojica sa nepozná, postrehol som ich spolu (dvoch z nich) v jednej scéne len raz.
V skratke si hrdinov môžeme otagovať: výtvarník Filip, herec Pavol a majiteľ siete chovateľských potrieb Miro (hurá Bystricá!). Chvíľu som si zvykal na štýl rozprávania, úvodného vysvetľovania veľa nebolo a dĺžky vlasov a zamestnania hrdinov sa menili hekticky. Ako v skutočnom živote :) Áno, film vznikol časozberne, zaberá roky 2009-2012, možno viac. Hrdinovia pustili dokumentaristov na svoje svadby, pohreby- dôkaz, že sledujeme odvážnych ľudí. Alebo zúfalých? Samé otázky! Výpovede účinkujúcich dokresľuje všadeprítomný monotónny voiceover štatistík pracovného trhu, ktoré nás masírujú cez médiá.
Ako prezradil pred premietaním režisér Tomáš Krupa- to, že si vybrali troch mužov, podobného veku a zamerania, bol umelecký zámer- viď moje trasľavé video:
Oceňujem, že tvorcovia nezašli do ukričaných a senzačných vôd, neporovnáva sa západ a východ, nenadáva sa na mečiarizmus, cyklistov, istotárov . Slza v oku Paľa, ktorého Air Slovakia spolu s kolegami obral o tisíce eur, had drhnúci holuba (Slováka) povedali viac, ako desiatky víkendových diskusií politikov. Stupídny nápis(-citát?) "Kollár ochutnával Heringovej ucho" ako súčasť jednej z umeleckých expozícií bol drobný detail zvýrazňujúci zámer tvorcov nenadbiehať divákovi, ktorý súhlasil, aby ho každý večer komerčné televízie štopali splaškami. Štrngajúce kľúče si však mohli odpustiť :) Klúče a gesto véčka neznamenajú pre nás, tridsiatnikov, zďaleka toľko, čo pre našich rodičov.
Zdôrazňovanie bezvýchodiskovej ekonomiky ústrednej trojice a /možno/ všetkých ich rovesníkov mi pripomínalo hľadanie odpovede na otázku, či bolo skôr kura alebo sliepka (operený velociraptor). Sledujem film o téme, alebo ovplyvnený témou? Aj mne príde absurdné, ako médiá zvýznamňujú hodnotu úspechu, zisku, sú plné startUpov, HR, manažovania a potom niekto do kruhu hodí fakt, že ľudia sú nútení A ochotní pracovať za 400,-€. Výborne som sa bavil na miniatúre "kouča"- kecala o tom, že o úspech sa musíte snažiť a ak ho nemáte, nesnažíte sa dostatočne. Treba sa dostať na "brejkin pojnt". Presne také rady poskytol aj bezradnému Paľovi. Bol som raz na na prednáške dravého Marka Dzirasu a bola to zlatá baňa podobných klenotov, ktoré vyzerajú dobre azda len v knihe.
"Školy predlžujú detstvo", prednesie sklamane hrdina, účastniaci sa xtého pohovoru. Úmera 27.000 absolventov na 2.000 pracovných miest znie pomerne zúfalo. Návod na zmenu však ponúknutý nie je, ani nik nekonfrontuje profesorov, ktorí jeho promócie zdobia poloprázdnymi (alebo poloplnými?) frázami na pomedzí paródie. Opäť som ocenil, koľko veľa je ponechaného na uvážení diváka.
Odchod zo školy, strednej-vysokej do života JE do istej miery bolestivý a Absolventi to zobrazili výborne. "Máme sa o seba starať sami?" pýta sa čerstvo zoštátnicovaný snílek Filip a hoci máte nutkanie prikyvovať, až vám hlava odletí, nedá vám to. Lebo žiaden z trojice nie je pecivál čakajúci na podporu. Vo svetle toho ma zarazila reakcia jednej z diváčok po premietaní. "Prečo ste použili samých lúzerov?" - parafrázujem jej otázku režisérovi. Filip bol od strednej školy v Anglicku, herec robil stevarda a iné, podnikateľ otvára ďalšie predajne a dumá, prečo pracovitosť a snaha nestačia. Cítiť z nich zacyklenosť a sklamanie, ale nakoľko sú ich podstatou a nakoľko sú spôsobené krajinkou, v ktorej žijú? Film vznikal roky, pripomínam si, a rozmýšľam, prečo sa ich názory nemenia k lepšiemu, k optimizmu, skôr naopak. Miro z úvodu filmu si je istý, že jeho podnikanie začne prinášať zisk do desiatich rokov, v závere si myslí, že nikdy. Paľo stále čaká na významnejšiu rolu a Filip? Filip sa nie veľmi úspešne snaží predávať svoje umenie, a je zrelý na psychologickú pomoc (a samostatný dokument). Možno v New Yorku by bol kráľom scény.
Optimizmus mi velí veriť, že film svojim hrdinom pomôže. Priamo- v tom, že spropaguje to, čomu sa venujú, alebo nenápadne- že dostali priestor na obhajobu, a že si uvedomia, čo majú- zdravé dieťa, umelecké nadanie.. Zdá sa, že aj režisér naznačil optimizmus- Filip sa v závere vynorí posilnený, ale či to bude stačiť? Chcelo by to pokračovanie- návrat k trojici o 10 rokov.
Film ako taký je na pohľad krásny, moderný, kamera ide nad rámec dokumentu. Pôsobí moderne, je ambiciózny, nehanbil by som sa ho pustiť kamarátom zvonku. Prostredie umelcov je atraktívne- jeden z dôvodov, prečo si ho režisér vybral. V spoločnosti výtvarníka nazrieme do príprav výstav a na aukciu umenia, s hercom na natáčanie seriálov. Ženy a géčka ocenia x záberov na Filipov umelecky nahý zadok.
Z tohtoročného Febia sa mi po vizuálnej stránke najviac páčil poľský Mlyn a kríž (L.Majewski) a po obsahovej Absolventi. Trochu mi vadila sprievodná hudba, ale to bude mnou- spodné tóny basy vo mne evokujú bolesť brucha a Erbenove horory :) Film sa sleduje príjemne, občas aj humorne žmurkne- zháčenie slečny zadívanej do
Opomenúc hudbu, film vo mne vzbudil silné emócie. Hnev nie, hnev doprajem ľuďom, čo sú na tom horšie ako ja. Tým, ktorých vlády neuchránili pred úžerníckymi pôžičkami? Skôr som cítil sentimentalitu a po dlhom čase asi potrebnú sladkú sebaľútosť. Cestou z kina som sa snažil spomenúť si, čo bola moja vysnená práca. Písanie detských kníh? Pýtal som sa, či je dobre, že zarábam dvojnásobok toho, čo (s)potrebujem. A kam sa tie peniaze strácajú? Či je v poriadku, že som si nekonečnými brigádami a ich hlúpym výberom poškodil kríže. Ocení niektorý zamestnávateľ, že som nikdy nebol na PN? Malo zmysel ísť pracovať na Aljašku, keď sme z krásnej krajiny videli len letisko? Samé šľachetné úvahy.. Jasné, že nič z toho zmysel nemá. Ani nechať sa ničiť, doplaziť sa k hranici dôchodku a okamžite umrieť na opotrebovanie, zatiaľ čo nemeckí dôchodcovia budú kvasiť/dubasiť na Malorke :) Treba žiť pre seba, nie pre prácu. Začnem sa tým riadiť. Zajtra. Raz :)
PS: Rozhodne neutekajte pre záverečnými titulkami. Prišli by ste o roztomilú etudu z prijímačiek na herectvo, ktorá by sa dala nazvať "Perpetuum mobile detskej naivity, slepoty a nádeje"
29. 1. 2013
VideoČudo: 3D pocta Leviemu kráľovi
Krásna.. čo krásna- PREKRÁSNA! fanúšikovská 3D animácia najdramatickejšieho momentu z disneyovky Leví kráľ (1994) - smrť Mufasu, Simbovho otca. Pretože Disney MILUJE siroty a smrť aspoň jedného z rodičov implementoval do mnohých filmov. Ale je pravdivá i úvaha, že (dobrý a starostlivý) rodič by bol prirodzenou brzdou pestrých dobrodružstiev hlavného hrdinu/hrdinky na ceste k naplneniu cieľa.
A pre porovnanie originál (a niekde v úzadí skrytá i úvaha- o originalite tejto a iných disneoviek :)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)



